Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Nachádza sa neďaleko Tatranskej Kotliny, v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier. V 18. storočí ju navštevovali hľadači pokladov, po ktorých ostali nápisy na jaskynných stenách. Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza zo Spišskej Belej dňa 5.8.1881 vzbudila vedecký a turistický záujem o jaskyňu. Verejnosti ju sprístupnili 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Komunikácie v jaskyni stále zlepšovali a prístupné jaskynné priestory sa postupne zväčšovali ďalšími objavmi. Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho sprístupnených jaskynných chodieb je 1001 m.

Prístup: z Tatranskej Kotliny (žltá značka – 0:20 hod)